Slovnaft, organizovaný zločin a „ne-činnost“ polície

S Jirkom Mádlom spolupracujeme už roky. V rámci príprav filmu cestujeme naozaj veľa. Tento krát sme mali výlet aj spoločenský a šli sme z príjemnej oslavy 40-ky môjho brata v Bratislave. Už sme smerovali do Prahy, no pred hranicami sme sa rozhodli, že sa za volantom vystriedame. Odbočil som teda z D2 na čerpaciu stanicu Sekule.

V krátkosti – vykradli nám auto. Každá krádež zabolí, ale táto bola extra. Možno nič výnimočné, poviete si, ale zaujali ma podivné okolnosti celej situácie.

• Polícia a aj zamestnanci čerpacej stanice reagujú tak, že sa tam krádeže dejú každý deň.
• Policajt, ktorý nám – poškodeným – po nahlásení činu telefonoval, začal rozhovor tykaním, lebo si myslel, že sa dovolal zamestnancom na pumpu. To znamená, že sa s ľuďmi s pumpy dobre pozná.
• Na miesto, kde se TO vraj stává každý den, nesmeruje žiadna z kamier.
• Príslušníci prídu na miesto činu až dve a pol hodiny po nahlásení.
• Zamestnanec polície na policajnej stanici prizná, že určite „majú niekoho aj na polícii“
• Čerpacia stanica situáciu nemá záujem riešiť a dáva trestnej činnosti zelenú.

Ako to vlastne celé bolo?

Už pri vystupovaní z auta sme mali obaja intuíciu, že je niečo vo vzduchu. Na zamknutie auta sme si preto tento krát dali pozor, lebo minule sme na to zabudli. Ale nebolo nám to nič platné…

Ja som šiel na toaletu a Jirka ostal v prednej časti predajne. Mal ale pocit, že ho niekto sleduje. Keď som sa o chvíľu vrátil, opýtal sa ma, či mám nejaké eurá na kávu. Pri sebe som ich nemal, tak som si od neho vzal kľúče a šiel do auta. Cestou som prechádzal okolo podozrivej skupinky mužov balkánskeho typu, ktorí boli tí, čo nám prišli podozriví už aj na začiatku a boli aj tí, čo sledovali Jiřího.

Po 3-4 minútach som sa teda vrátil k autu a ruksak s počítačom, dokladmi, kartami, kľúčami a množstvom pracovných dokumentov bol fuč. Skupinka začala byť nervózna a ja som hneď (10:58) volal políciu.

Jirka medzi časom telefonoval s bratom a blížil sa k podozrivému autu, kam sa rýchlo poberala skupinka spomínaných mužov, ktorých sme skoro prichytili pri čine. Keď prišiel, nasadli do auta a rýchlo odišli. Jiří je však pozorný a pohotový a zapísal si ŠPZ. Div sa svetu, ani to nám nepomohlo…

O 14 minút mi zazvonil telefón a volala polícia. Tykal mi… Pán poručík si totiž myslel, že sa dovolal niekomu zo zamestnancov, kto celú vec nahlásil, ale o chvíľu zistil, že hovorí s poškodeným. Oznámil mi, že príde hliadka… Na predajni som im bol nahlásiť krádež a zamestnankyňa prevrátila očami a oznámila mi, že to tam je bežné, že se to tam stáva každý deň.

Hliadka prišla, ale prišla po 13:30, teda viac ako o dve a pol hodinu neskôr! Cajti zistili, že podozrivé auto bolo z požičovne, pravdepodobne požičané na falošný, alebo ukradnutý občiansky preukaz. Keby sa to riešilo rýchlo, možno by ich stihli chytiť aj s odcudzenými vecami, čo by k niečomu bolo, ale za dve a pol hodiny už mohli byť aj v Budapešti.

Naozaj je možné si z požičovne požičať auto na falošný doklad? Ako naozaj? A keď by to teda ten zlodej zvládol, neodišiel by s tým autom radšej niekam preč a nerozpredal by ho na náhradné diely? Naozaj je lukratívnejšie ísť na benzínku a ukradnúť tam nejaký batoh, alebo kabelku? Tomu máme veriť? Alebo tu ide skôr o dlhodobo organizovaný zločin, ktorý kompetentní nechcú riešiť?

Na výsluchu na policajnej stanici sa o nás postarali celkom pekne a dozvedel som sa množstvo vecí. Jeden nemenovaný príslušník sa nechal počuť, že: „určite majú (tí grázli) aj niekoho aj na polícii.“ Na čo v miestnosti na chvíľu zavládlo prenikavé ticho. A potom sa má člověk cítiť komfortne, keď policajtovi na výsluchu diktujete od kterého domu a bytu vám ukradli kľúče.

Verím, že sú policajti, čo si svoju prácu robia zodpovedne a chcem veriť, že je ich väčšina. Keď ale vidíte, jako vyzerá stanica v Senici a ako asi vyzerá väčšina, tak sa nedivím, že je čiernych ovcí veľa. To totiž zlyháva systém. Nedivím sa teda, že je na Slovensku dôvera v políciu, aká je.

Zarážajúci teda je fakt, že tento dlhotrvajúci problém nikto nerieši a ani nechce riešiť. Zlodeji na tej pumpe často vykrádajú zahraničné autá ktorých majitelia krádež zistia väčšinou až neskoro.

Čerpacia stanica na tieto krádeže nemá nainštalovaný dostatočný bezpečnostný systém, zákazníkov o hrozbe krádeže neinformuje napriek tomu, že sa to tam stáva veľmi často. Vedia o tom zamestnanci, polícia a aj ľudia zo Senice, kde poškodení väčšinou strávia zvyšok dňa na polícii. Slovnaft na výzvu, aby tieto veci zlepšili (inštalácia kamerového systému a informovanie zákazníkov o hrozbe) a ochránili tak svojich zákazníkov a vyplatili odškodné, reagovali záporne.

A policajti? Tí „nevedia“ koho poslať na miesto činu. Z centrály kontaktujú Malacky, tí pošlú imaginárnu hliadku, ktorá nedorazí a skutočného živého policajta uvidíte na mieste činu až po dlhom čase telefonického ping-pongu zo 40 km vzdialenej Senice, keď už sú všetky stopy zahladené. Inak povedané, hrajú na vás divadlo, ktoré sa tento krát úplne nepodarilo.

Je cesta sa s tým zmieriť, alebo túto správu šíriť ďalej, alebo čo môžeme robiť?
Zaujíma to niekoho???

Ak máte podobné skúsenosti, nebojte sa a dajte o tom vedieť!