Tankoval som dnes v noci na pumpe. Na Óemfauke. Čakal som, že za natankované litre pohonnej hmoty dostanem body v podobe nálepiek, ktoré si nalepím do malej papierovej kartičky a o mesiac si budem môcť zadovážiť nejakú predraženú drobnosť, ktorú vlastne vôbec nepotrebujem. Samozrejme v zľave.
Na moje veľké prekvapenie sa ma predavačka opýtala, či mám klubovú kartu? Všetko to teraz bude totiž už prebiehať elektronicky. Povedal som, že „nie“ a ona na to, že mám práve „jedinečnú možnosť sa zaregistrovať!“ Samozrejme bezplatne. S argumentom, že ma „všetky tie body tohto sveta nejak nenapĺňajú“, som slušne odmietol a nechal moju prémiu zo 16 litrov benzínu (rovná sa 16 bodov) na pospas osudu.
Po príchode domov som sa v správach dozvedel, že možno zajtra padne vláda, že Slovenská republika ako jediná v európskej únii nepodporí euroval dva. V „osemdesiatich sekundách okolo sveta“ som sa dozvedel strohé správy, že na Mexiko sa rúti tornádo, že niekde v oceáne našli vrak lode a že USA je vlastne celé hore nohami a ľudia z ulice sa rozhodli obsadiť najväčšiu burzu na svete – Wall Street. Hotová revolúcia.
Nasledujúcich päť minút sa v správach rozoberalo, že Bioncé (asi sa to tak píše), prebrala nejakej speváčke vizuálnu podobu nejakého videoklipu. (…ale povedali to tam inak) Určite to bude hit. Čo tam po hurikáne a ľuďoch, ktorí by chceli spravodlivosť.
Potom som si šiel umyť zuby. Ale aj tak stále myslím na tých 16 bodov z pumpy. Čo všetko som len mohol mať…