Človek pred dátumom spotreby

Človek lieta pri zemi.
Vznášajú sa mŕtve listy,
hlina i uhlíky z pahreby.

Som na najvyššom prízemí
v dome na Mount Evereste.
Som človek, pred dátumom spotreby.

Na severnom póle hľadám teplé miesto,
hľadám zem.
Hľadám veľké mesto,
čakám na polárny deň.

Mám svoju izbu,
mám staré texasky.
V srdci pár ľudí
a jazvy od lásky.

Mám telefón,
pevná linka vyšla z módy.
Nájdete ma všade.
Doma, na záchode i v záhrobí.

Položíš mi otázku,
odpoveď je jasná.
– Nemám čas!
Postoj chvíľa, si tak krásna.

Čo povedať chce
je veľmi jasné,
zároveň i zahmlené.
Mnohí píšu básne
pri ktorých rozum zastane.

Je tu deň, som tu preň,