Vesmír vám môže byť naklonený, len tomu musíte ísť naproti. Áno, znie to ako z príručky “ako kráčať životom” od Silvie Šuvadovej, ale je to tak. Už dlhšiu dobu sa hrám na “Yes Man-a” a poviem vám, život teda vie pripraviť neuveriteľné zážitky.
Tento článok si môžete vypočuť aj ako podcast.
Prihláste sa k odberu na iTunes, či Spotify, alebo dajte follow na facebook, youtube a instagram.
Vždy, keď príde nejaká nečakaná, či šialená výzva, som rozhodnutý tomu čeliť a skúšať nové veci. Akurát by to nemalo bezprostredne ohrozovať môj život, malo by sa to dať časovo zvládnuť a ideálne aspoň so 6 hodinami spánku denne. V poslednom bode sa dá spraviť výnimka.
Nikdy som si nemyslel, že by som potreboval tráviť dovolenku na jachte. Nič som na tom nevidel. Na lodi som síce rád, ale prišlo mi to také zbytočne snobské, bez pridanej hodnoty. Jeden deň mi však zazvonil telefón a tam sa ozval Ondra a navrhol presne túto vec a že chce zložiť dobrú partiu. Potešilo ma, že volá práve mne. Vtedy mi to začalo všetko šrotovať v hlave a niekto vzadu mi našepkával, že o tom zas toľko neviem a niečo by na tom mohlo byť. Keďže som Yes Man, povedal som, že hej.
Praktické informácie:
Ako a čo si zbaliť na jachtu?
Čo najmenej vecí. Ak si ich vezmete veľa, aj tak bude nakoniec všetko mokré a špinavé. Ale bude vám to jedno. Čiže menej vecí – menej starostí. Ako iste viete, jachty sú prevažne biele. A viete, čo dokážu spraviť čierne podrážky topánok, hlavne keď je teplo. Takže si vezmite niečo, čo má bielu podrážku a môže sa to aj namočiť. A jedno suché a čisté oblečenie si nechajte v aute, aby ste si mali čo obliecť, keď sa vrátite.
A čo jedlo?
To čo chcete jesť. Čo na to povedať. Asi je fajn, keď si spravíte “jedálniček”. To sme my nemali a aj tak sme prežili. Počítajte ale s tým, že všetko čo si budete kupovať v maríne, bude trikrát drahšie. Či už reštaurácie, alebo potraviny.
Slovníček a skúsenosti mladého námorníka
Musíte sa naučiť, čo je to fender, kočárek a čojaviem čo ešte. Hlavne ten fender, bez toho na loď nechoďte. Keď viete toto, ostatné zvládnete aj cestou. A naučte sa ešte viazať dračiu slučku a námornícky uzol, aby vám ten fender neodplával.
A ako to celé bolo?
Keď námorník vystúpi po plavbe z lode, je jeho chôdza trošku kolísavá. Hovorí sa, že za to môžu tie vlny na mori. Omyl. Ja som na loď ešte nenastúpil a už to húpalo. Prvý až tretí deň sa mi jednoducho trošku zlievajú. Že by to bolo ale slanou vodou, nemôžem povedať.
Školenie si pamätám matne a prvé tri hodiny spánku, čo sa mi podarilo naspať prvú noc boli vlastne veľmi príjemné. Rozumiem tej spacej chorobe, čo niekto môže mať. Tie vlnky vás jednoducho tak “uondajú”, ako miminko.
Keď sme po prvej noci vyplávali zo Sukošanu, bola sila vetra na hranici búrky. Zamierili sme sa teda schovať do najbližšej zátoky, ktorá bola voľná. Cestou sme kuchtili prvú kulinársku špecialitu, čerstvé hríby z Valašska, ktoré priniesli Pavláčkovi. Voňalo to nádherne po celej lodi a veľmi sme sa na tú dobrotu tešili, lenže… Pri tej plavbe vo vetre, kedy striedavo stojíte nohami “pevne” na zemi a na stene, nám do hrnca padol saponát. Voňalo to stále krásne, ale pochutili si na tom už len ryby, keď sme zakotvili.
Po zakotvení sme sa 2-3 dni zmietali v desivej búrke a neustálom kontrolovaní zásob alkoholu a jedla, ktoré sa začali nebezpečne míňať. Viac to ale bolo vidieť na nás, ako na zásobách. Počas prvého večierka som sa stihol napríklad dva krát vyspať. Do úplnej spokojnosti.
Naša loď sa zmietala vo vetre a daždi, cez ktorý ani nebolo vidieť na jachty v okolí.
V ten čas boli na pobreží také záplavy, aké Chorvátsko nepamätalo. Zadar bol vytopený a na námestí tam vtedy hrali vodné pólo, zatiaľ čo nám to bolo jedno. Chvalabohu sme mali zodpovedného kapitána Martina, ktorého priebežne napadlo skontrolovať, ako sme priviazaní a zistil, že sme tam boli už len na nitke. Ešte chvíľa a mohli sme ísť ku dnu aj s jachtičkou za 15 mega. To by bol zážitok.
Dôležitou témou na jachte je hygiena, ale to prejdeme len letmo. Ak si myslíte, že na potrebu je tam nejaký eko záchod, alebo kapsula, kam sa to všetko ukladá a potom to v maríne niekde vykydnete, tak nie. Nie je to tak. Všetko to ide do mora. Ak ste teda aj v tej najkrajšej zátoke s tou najazúrovejšou vodou, pozor. Pozor, keď plávate okolo jachty, alebo vôbec. Niečo vás môže prekvapiť.
Keď búrka ustala, bola noc. Ocitol som sa sám na palube a obloha sa rozjasnila. Pozeral som na hviezdy a močil. Tá obloha na mori je dokonalá. Keď som sa však pozrel dole, niečo sa mi zdalo byť zvláštne. S tou vodou myslím. Zišiel som teda na zosuvnú plošinu, kde sme mali motorový čln a paddleboardy. Kľakol som si, ponoril som ruky do vody a zrazu som bol avatarom na Pandore. Moje ruky začali pod vodou svietiť neurčitými zelenkavými svetielkami. Bol to planktón. Čiže zážitok na celý život. Nočné kúpanie muselo byť.
A nad ránom som videl zas nádherný úkaz. Veľmi skoré ráno a opäť na palube. Len čo som rozlepil oči sa s vychádzajúcim slnkom objavila na nebi tá najkrajšia dúha. Svitalo na lepšie časy. V roku 2017 som videl najviac dúh za celý svoj život, tak snáď to platí aj v dlhodobšom časovom horizonte.
Konečne sme mohli odplávať a presunúť sa inam. Keď sme vyrazili, počasie začalo byť opäť nerozhodné. Doplávali sme však do neďalekej zátoky, kde bol raj na zemi. Nikde nikoho, ticho, teplo, kľud. Nikol zaviedla nový termín – okupace. Mohlo by to naznačovať, že sme sa stali votrelcami v oáze, čo možno bola trošku pravda, ale v skutočnosti bol slovný základ inde. Znamená to – okoupat se. Len sa to ľahšie vyslovuje. To viete, musíte si ten život zjednodušiť, keď je náročný.
Keď niekde zakotvíte, je to buď na bójke v zálive, v maríne, alebo v reštaurácii. Na bójke platíte podľa nálady okoloplávajúcich domorodcov, ktorí v zátoke bývajú. V maríne platíte za miesto a servis (dočerpanie vody, elektriku, odpad) a v reštaurácii to môžete vybaviť za to, že si tam dáte večeru.
My sme teraz kotvili “v reštike”. Kapitán nás upozornil, že táto reštaurácia je najdrahšia široko ďaleko v okolí. Asi aj preto to bola taká oáza. Ešte sme boli s loďou trošku spoznať okolie, ale na večeru sme sa vrátili, ako sme sľúbili. Keďže sme mali s Vincenzom, Ondrom a Libčom dôležité a neodkladné povinnosti na paddleboardoch a s potápaním, nechali sme s Vincenzom výber večerného menu na Nikol. Je to skúsené dievča, tak že nech objedná tak, aby sme toho vyskúšali viac. No jednoducho, aby sme si to jedlo trošku užili. Veď raz za čas si človek môže dovoliť.
Vybrali sme sa na pladdleboarde spoznať zátoku. To vám je super vec, ten paddleboard. Dá vám to úplne iný rozmer. Rozmer chodenia po vode. Voda sa zrazu stane “pevninou” po ktorej sa môžete ľubovoľne pohybovať a dostanete sa na miesta, kam by ste po súši nedošli a ani by ste tam nedoplávali. Kedykoľvek sa rozvalíte a môžete si oddýchnuť. Tento krát bola hladina celkom rovná, ako zrkadlo. Bolo vidieť krásne na dno. Rozhodol som sa, že chcem nájsť takú tú perleťovú mušľu, čo vyzerá ako ucho. A predstavte si, len som si to zmyslel a o 10 minút som ju mal.
Keď sme sa vrátili, náš prístav už rozvoniaval večerou z morských plodov. Všetci sme sa pekne obliekli a išli sme si po grandiózne zavŕšenie nádherného dňa. Čašník sa nás opýtal, že čo by sme si radi dali na pitie. Nikol vo svojej rozšafnosti mávla rukou a objednala fľašu prosecca. Zo zvedavosti som nakukol do vínnej karty a zistil som, že nakoľko ide o najdrahšiu reštauráciu v okolí, ceny sektov tam sú okolo 5000 kuna, či je tuším cca 15000 českých korún, respektíve cca 600 euro. Po krátkej diskusii, keď nám bolo blbé objednávku zrušiť, sa nám podarilo čašníkovi naznačiť, nech asi nevyberie tú najdrahšiu. S žmurknutím a úsmevom od ucha k uchu nám naznačil, že to bude v pohode.
Na stôl pristáli prvé dva pokrmy, ktoré Nikol objednala. Už sme boli úplne plní a ten tretí stále neprišiel, keď tu zrazu… Pred nami sa objavil obrovský tanier, na ktorom odpočíval voňavý lobster. A bolo nám jasné, že máme prúser. To by bolo ešte v pohode, keby ste si to aspoň vychutnali. Lenže my sme do toho tvora nevládali už ani pichnúť vidličkou. Suma sumárum nás táto “posledná večera” vyšla krásnych cca 400 eur, teda cca 10.000 czk.
Na tento zážitok spomíname ale vtipne od prvého momentu. Tak ako na všetky tie neprekonateľné zážitky z lode o ktoré sa už nepodelím a ostanú len nám. Čo to ale všetko má spoločné s tým Universom? Všetko. Ale hlavne fakt, že práve keď sme boli na lodi, tak Ondrovi dorazili mastery jeho nového albumu “Universum”, ktorý koncom februára pokrstil. Je to skvelá muzika a navždy ju budem mať spojenú s týmto týždňom. Pustite si ten album aj vy a možno to tam budete počuť.
foto Viktor Prášil
