Si chvíľa odveká,
trápiš milujúceho človeka.
Si chvíľa daždivá,
cigareta mámivá.
Si vôňa lesa,
si vánok v jarnom šere,
si ale z kostí a mäsa
a to ma serie.
Určite,
nečakáš tieto slová.
Viem, že si
a že si bola…
tam kde som Ťa včera čakal
na rohu našej ulice.
Vietor Tvoju vôňu zavial
a aj keby ich boli tisíce…
nepomôže Ti premena.
Poznám Tvoju dušu.
S láskou,
Tvoj autor
bez mena.
