… a keď sa pozrieš na mňa,
tak som už minulosť.
Dobrá, či zlá,
skončila pre blbosť.
S jazvou na tvári
vítam ďalšie ráno,
pri spomienke na mňa,
snáď si povieš áno…
Veď to za to stálo
aj s jazvou na duši.
Ten usmiaty smútok,
tak strašne ti sluší.
… a keď pozrieš sa na mňa,
možno už nie som.
Možno len svetlo mešká
na prechádzke lesom.
A ráno,
keď otvoríme oči v tráve…
A zistíme,
že máme zjazvené tváre,
či jazvy na duši,
pozriem sa vedľa seba a poviem,
ako ti to sluší…
