Vo svetle pouličnej lampy padá vločka.
Kľukato padá vločka snehu,
vetrom blúdi – nepočká
a ja tu čakám Tvoju nehu.
Chvíle učebníc sú už dávno preč,
si kronikou budúcich dní
pri ktorej strácam reč.
Bez slova stojím,
počúvam ako šumí sneh.
Som nekonečné more
a Ty si môj breh.
Dosť bolo slov,
nenechaj ma tu už stáť.
Ty dobre vieš,
čo som chcel povedať.
„Skúsil som to cez vesmír
a všetky slová tu už boli.
Básnik by povedal,
ľavá strana srdca bolí
možno aj pravá čosi pocíti.“
Ešte chvíľu počkám,
to kvôli tej slečne.
Zas má svoje pocity,
ale nebude to večne.
