Tento príbeh pre mňa začína kdesi na Nový rok 2015, kedy som pracoval v produkcii Dawson, Moniky a Vlastu Kristlových. To sú pravnúčatá Vlasty Buriana, ktorí v Prahe produkujú filmy, klipy a reklamy od roku 1994. Okrem iného som tam vtedy hľadal scenáre, ktoré by Dawson mohol realizovať. Prečítal som ich mnoho a po dlhej práci sa nakoniec víťazný projekt našiel. A to v mojej blízkosti.
Tento článok si môžete vypočuť aj ako podcast.
Prihláste sa k odberu na iTunes, či Spotify, alebo dajte follow na facebook, youtube a instagram.
Jirka napísal tento scenár, keď študoval na NYC film academy. Bol pôvodne situovaný do New York-u, kde sa mal aj točiť, no časom sa adaptoval pre Berlín. Vtedy o film prejavil záujem aj Bruno Ganz, ktorého príbeh zaujal. To je ten, čo hral Hitlera v Páde tretej ríše. Nakoniec sme opäť skončili tam, kde sme začali. V Prahe. A v jedno krásne slnečné dopoludnie 5. mája 2015 sme sa pustili do práce na prvom treatmente – na jednej streche nad Jezerkou v Prahe 4.
Príbeh tohto filmu je o dôchodcovi Ryparovi, ktorý ostal žiť osamotený v starom režime, kde mu bolo dobre. Jeho „pustý ostrov“ ale nabúra a príbeh spestrí tajný nájomník. S tým majú z istého dôvodu plán… Zbaliť susedu, ktorá sa do Ryparovho domu práve nasťahovala.
Do roly Rypara bol pôvodne obsadený pan Jan Tříska, s ktorým sme mali česť spolupracovať na mnohých kamerových skúškach. Jeho charizma bola veľmi silná a na spoluprácu sme sa tešili. Bohužiaľ, večer pred začiatkom nakrúcania bol na Karlovom moste absolvovať svoj rituál, ktorý robil pred každým filmom. Za nešťastných okolností z mostu spadol a ťažkým zraneniam podľahol. Bol to šok! Čosi také sa jednoducho nestáva. Film bol takto predčasne medializovaný viac, ako by si prial ktokoľvek z nás.
Po dlhom castingu nakoniec rolu prijal pán Alojs Švehlík, ktorého si nesmierne vážim. Vidieť jeho výkon je pre mňa pohladením na duši a teším sa, až ho uvidíte. Castingy boli na tomto projekte celkovo tvrdý oriešok. Podobne, ako keď sme s Jirkom castovali predošlý projekt Pojedeme k moři, kde sme videli viac ako 500 detí z celej Českej republiky. Aj tu sme museli hľadať “ ihlu v kope sena”.
Tvrdým orieškom bola pre nás vietnamská komunita, ktorá je veľmi špecifická. Hľadali sme naozaj všade. Cez vietnamské médiá, komunity, internety, fejzbúky, alebo sme aj rozvešiavali plagátiky v SAPE, čo je taká pražská vietnamská štvrť. /Niekedy sa tam choďte pozrieť/ . Hovoria tomu aj malá Hanoj.
V priebehu tohto projektu som získal množstvo skvelých známostí. Okrem iného, práve vo vietnamskej komunite. Niektorých, čo sme neobsadili do filmu Na střeše, sa mi podarilo obsadiť, či doporučiť do iných projektov. Napríklad Chipa Nguyena do jednej z hlavných rolí vo filme Miss Hanoi.
Do role tajomného Ryparovho nájomníka – Vietnamca, sme nakoniec obsadili Duy Anh Trana, alebo inak povedané Lukáša Trana. On je vlastne, aby som bol presnejší, Čech vietnamského pôvodu. A viete ako si títo Vietnamci navzájom hovoria? Neviete? … Banáni. Pretože sú zvonku žltí a vo vnútri bieli. On je to taký vtip s mierne rasisitckým podtextom, čiže im tak nehovorte. Keď si to povedia sami, je to niečo iné.
A ak vo filme uvidíte nejaký Warholov obraz s banánmi, tak ani toto nie je náhoda. Pretože na detailoch záleží. Hlbšiu myšlienku v tom ale nehľadajte, berte to ako skrytý vtip. A keď už hovorím o tých detailoch, či zaujímavostiach, je ich vo filme dosť. Napríklad meno hlavnej postavy ešte v newyorskej verzii scenáru bolo „Retaf“. Veľmi premyslený otcovský archetyp postavy až do mena, pretože keď to prečítate odzadu, je to „fater“. Jirka potom chcel meno, ktoré má podobnú razantnosť a znie česky. Meno Rypar ale nie je náhodné, je to meno Reného Rypara, ktorý do filmu zložil hudbu.
Detailne Jirka bral aj každú jednu menšiu rolu vo filme a prakticky na všetko bol casting. Hovorí sa, že neexistujú malé roly, len malí herci. Ja si myslím, že menšie roly existujú, no záleží na tom ako to zahráte. Naši herci to však zahrali bravúrne.
Hovorí sa aj, že film je taký, aký je režisér. A myslím si, že toto je pravda. Z toho filmu to vždy nejak cítite. A keďže sa rovnaké veci a ľudia priťahujú, tak si sadli aj členovia štábu a vytvorili skvelý tím, ktorý podal perfektný výkon. Dosť ale bolo superlatív.
Väčšinou to býva tak, že keď sa film pustí do kín, príde si ho prvý týždeň premietania pozrieť X ľudí a ďalšie týždne sledovanosť klesá, až sa dostane pod úroveň, kedy je film pre kinárov rentabilný. S Pojedeme k moři sa nám stala taká vec, že prvý týždeň prišlo do kín spomínaných X ľudí a druhý týždeň ich prišlo ešte viac. Bol to taký malý zázrak. Ľudia si asi odovzdali informáciu, že sa im film páčil. Prial by som si, aby sa to stalo znovu.
Napriek mnohým prekážkam sme na tomto filme pracovali s radosťou a teraz prichádza na svetlo sveta. Od 7.2.2019 sa v kine môžete tešiť na Aloise Švehlíka, Lukáša Trana, Máriu Bartalos, Vojtu Dyka, Denisu Pfauserovú, Veroniku Lazorčákovú, Adriana Jastrabana, Davida Švehlíka, Radka Zimu, Miroslava Táborského, či Martina Sittu…. a v roly policajta na Igora Rattaja, Vlastu Kristla a mňa. A ešte na jednu scénu policajného zásahu, ktorú som si mohol sám zrežírovať. To bol adrenalín!
Prial by som si, aby ste po filme boli spokojní a mali dobrú náladu.
A ak to tak bude, povedzte to ďalej.
Vidíme sa v kine.
